Harry Potter a slzy vtáka fénixa - Kapitola desiata: Väzenie

Stáli pred starým ošúchaným vchodom nejakej krčmy. Harry si všimol nápis nad dverami.
„Vitajte v Kančej hlave“
„Takže sme v Rokville,“ pomyslel si Harry. Bolo už ráno. Ranné lúče prebúdzali obyvateľov tejto dedinky.
„Prečo sme tu pán profesor?“ spýtal sa Harry. Rozhliadal sa okolo ale nikoho nevidel.
„Prišli sme tu pre pomoc Harry. Dvaja tam nemôžme ísť. Tu nájdeme posledného člena našej záchrannej akcii.“
Dumbledore zaklopal. Po chvíli čakania sa dvere konečne otvorili a von sa vyvalil zápach. Harry uvidel vysokú, štíhlu postavu muža.
„Albus, čo ťa ku mne priháňa v tak skorú hodinu?“ spýtal sa riaditeľa ten chlapík. Harry celú dobu nemo pozoroval rozhovor.
„Nečakané správy Aberforth, môžeme ďalej?“ spýtal sa Dumbledore a ani nečakal na pozvanie a vošiel dnu. Harry vošiel za ním. Aberforth ako mu hovoril Dumbledore si až teraz všimol, že Dumbledore má so sebou nejakého spoločníka. Zavreli sa za nimi dvere a oni si sadli k okrúhlemu stolu.
„Aberforth, toto je Harry Jones,“ povedal Dumbledore a kývol na Harryho.
„Harry, toto je Aberforth Dumbledore, môj brat,“ zoznámil ich.
„Teší ma pán Dumbledore,“
„Aj mňa Harry, to si ty o ktorom mi hovoril Albus. Mimoriadne nadaný žiak.“ Harry sa začervenal.
„Aberforth máme problém, potrebujeme tvoju pomoc...“
Dumbledore mu vyrozprával celý príbeh od začiatku do konca.
„Dobrá práca Harry, ešte som nepočul, že by kentauri pomohli čarodejníkom,“ pochválil Harryho.
„Sú to vznešené hrdé tvory, ale sú na našej strane, preto sa musíme naučiť spolu vychádzať,“ povedal Harry.
„Máš pravdu, čarodejníci by si mali uvedomiť, že v tejto vojne nie sú len oni. Voldemort využíva každého koho môže proti nám, obrov, dementorov. Mali by sme robiť tiež,“ povedal riaditeľ.
„Tak čo pôjdeme? Máte nejaký plán? To miesto nepoznám, nebudem sa tam vedieť vyznať,“ podotkol Aberforth.
„Ja som tam už raz bol, keď ma chcel Voldemort zabiť.“
„Tak to potom nás budeš viesť Harry. Poďme...“ vyzval ich Albus Dumbledore a spolu za pomoci Félixa zmizli z Kančej hlavy.
Objavili sa pred cintorínom. Harry ho poznal, veď ako by mohol zabudnúť na to miesto, kde Voldemort zabil Cedrica a kde sa mu postavil prvýkrát v súboji. Po cintoríne sa šírilo neznesiteľné ticho.
„Kto ste a čo tu chcete?“ spýtal sa ich akýsi temný hlas za nimi. Otočili sa. Za nimi z tmy vychádzala hliadka smrťožrútov, zložená z troch jej príslušníkov. Do tvár si nevideli. Všade bola tma aj keď už bolo určite ráno. Vládla tam akási mágia, ktorá znemožňovala prechodu slnečných lúčov na cintorín.
„Dobrý večer,“ pozdravil sa Aberforth.
„Aberforth, vzdaj sa, nemáš najmenšiu šancu,“ povedal jeden zo smrťožrútov a tmavé siluety vyťahovali niečo z vrecka habitu. Určite to boli prútiky. Aberforth sa len zasmial a párkrát zakrúžil prútikom a smrťožrúti ležali zviazaný na zemi v bezvedomí. Riaditeľ sa len spokojne usmieval. Harry nevedel, čo je v jeho bratovi. Mohol to predpokladať ale nenapadlo ho to.
„Vieš Harry, hovoril som si, že je to dôležitá akcia. Smrťožrúti pred tromi dňami uväznili niekoľko aurorov a medzi nimi aj Alastara Moodyho. Iste ho poznáš,“ povedal v tichosti riaditeľ.
„Áno poznám ho, tak poďme ďalej. Nechcem byť na tomto hnusnom mieste dlhšie ako je nutné,“ povedal im Harry a tí len kývli hlavou na súhlas. Cintorín bol rozsiahly. V strede cintorína bol akýsi vchod do podzemia. Keď tu stál naposledy, nevšimol si ho. Opatrným rezkým krokom sa vydali do podzemia. Bolo osvetlené fakľami rozmiestnených po stenách. Keď doň vkročili srdce im zovrela úzkosť. Podzemie strážili dementori. Boli všade.
„Dementori, Harry vyčar Patronusa,“ povedal mu Albus. Sám už vyčarili vlastných a vedľa nich sa vznášal fénix a vedľa neho lev. Harry pomyslel na Angelu, ako je šťastná, že jej rodičia sú v poriadku.
„Expecto patronus,“ zahrmel Harry a v momente pred ním stál mohutný jeleň, ktorý za pomoci leva a fénixa ochraňoval trojicu. Niektoré cely boli prázdne. V niektorých už boli len trosky ľudí, ktorých dementori pobozkali, v iných narazili na Harrymu neznámych čarodejov, ktorí neverili vlastným očiam tomu, koho videli. Vždy sa k nim zniesol Félix a zmizol s nimi. Harry nevedel, kde ich odnáša. Bol si však istý, že do bezpečia.
Boli už v podzemí dobrých dvadsať minút, keď narazili na čierne železné dvere. Nedali sa otvoriť obyčajnými kúzlami. Ešte stále ich obklopovali dementori. Nemohli robiť nič, len sa bezmocne pozerať.
K dverám pristúpil riaditeľ. Chvíľku len uprene pozeral na dvere a niečo si mrmlal. Nestalo sa nič.
„Nedá sa cez nich dostať ničím čo mi je známe,“ povedal Dumbledore smutne. Harry si až teraz uvedomil, že v rohu dverí je zobrazené telo hada.
„Ale Albus, určite tam budú práve naši najbližší,“ povedal Aberforth a pristúpil k dverám a tak ako aj Dumbledore, tak aj on sa zahľadel na dvere.
„Ustúpte pane,“ povedal Harry temne.
„Pripravte si prútiky, neviem čo bude vnútri,“ podotkol Harry a zahľadel sa na dvere.
„Harry čo chceš robiť?“ ozvalo sa z diaľky. Harry spoznal riaditeľov hlas. Nevnímal ho však. Uprene pozoroval hada a dúfal, že to vyjde.
„Otvor sa,“ zasyčal Harry po parselsky.
Bratia Dumbledorovci neveriacky pozreli na Harryho a potom na otvárajúce sa dvere. Do vnútra viedla chodba, v ktorej nebol nikto. Na konci chodby boli mreže. Bolo počuť plač nejakej ženy.
„Daj nám už pokoj!“ zakričal akýsi čarodej z vnútra cely. Nevšimol si, že k nim kráčajú traja čarodejníci, obklopení patronusami a pred nimi sa vznášal fénix Félix.
„Ach pán Datt, pani Dattová, som rád, že ste v poriadku,“ povedal riaditeľ. Až v tú chvíli sa obrátili na nich zraky. Boli tam asi desiati muži a dve ženy.
„Albus, už sme ani nedúfali, ako sa vám to podarilo?“ spýtal sa akýsi čarodej vedľa pána Datta.
„Dedalus, všetko má svoj čas. Teraz je podstatné, aby ste sa všetci premiestili na ústredie rádu,“ povedal Aberforth.
„Zoberie vás Félix. Máme šťastie, že ho tu máme. Na Félixa totiž neplatia kúzla proti prenášaniu. V sídle vás bude čakať madam Pomfreyová. Postará sa o vás,“ povedal riaditeľ a smutne sa pozrel na vzlykajúcu pani Dattovú.
„A čo vy Albus?“ spýtal sa ho Moody.
„My to tu zničíme. Už nikdy to tu nebude väzenie,“ povedal Harry. Moody neveriacky pozrel na Harryho.
„Študent chce zničiť väzenie temného pána? Veď na to nemáš schopnosti..“ podotkol Moody a ironicky si odfrkol.
„Uisťujem ťa Alastor, že Harry má väčšie skúsenosti ako väčšina z vás. Nebude sa o tom baviť. Uvidíme sa v sídle,“ povedal nemilosrdne Albus. Kývol fénixovi, ktorí ich v okamžiku preniesol na sídlo asi Fénixovho rádu, Harry v tomto čase nepoznal jeho polohu.
„Mám taký zlý pocit, že vyjsť z tohto väzenia bude ťažšie, ako sa sem dostať,“ povedal Aberforth.
„Tak potom rýchlo preč,“ povedal riaditeľ a už bežali von z väzenia. Míňali pusté, chladné cely. Zostali v nich len kostry nebohých čarodejov. Bratia mali viac energie a sily, než si Harry myslel. Neveriacky sa díval na rýchly poklus bratov.
Na svoj vek sa držali veľmi dobre.
Dementori ich obklopovali až po východ na cintorín. Vo vchode sa však zarazili. Stála v nich akási temná silueta.
„Voldemort,“ povedal riaditeľ.
„Myslel som, bratia Dumbledorovci, že budete mať viacej rozumu a nebudete sa snažiť sem prísť. Nechápem, ako ste sa sem dostali ale to je už jedno,“ povedal Voldemort. Za ním stali jeho verní služobníci. Boli obkľúčení. Spredu Voldemort a na chrbát im dýchali dementori. Voldemort na bratov poslal dve kliatby. Tí mali ruky pripútané akým si záhadným kúzlom k telu. Nemohli sa brániť. Mohli sa len pozerať na blížiacu sa hrozbu. Nikto si nevšimol, že za dvoma vysokými postavami čarodejníkov stojí Harry.
„Igneus paries,“ vykríkol Harry a pred dvojicou sa zjavil štít, ktorý bez väčších problémov odrazil kliatby, ktoré následne trafili dvoch smrťožrútov, ktorí sa zvalili bezvládne k zemi.
Voldemort bol prekvapený, silou kúzla. Všimol si, že štít je ešte vždy aktivovaný.
Poslal na Harryho kúzlo Crucio, ten len švihol prútikom a kliatba zmizla. Následne na Voldemorta vyslal kúzlo pugnus tonitru. Z Harryho prútika vystrelila veľká päsť. Voldemort stihol vytvoriť štít, ktorý ho pred kliatbou ochránil, ale jeho služobníci nemali také šťastie. Ich štíty kúzlo bez problémov prerazilo a piati smrťožrúti odleteli niekam do neznáma. Voldemort začal ustupovať pod náporom Harryho, riaditeľových a Aberforthových kúziel. Dumbledorovia išli za Harrym a snažili sa útočiť na každého smrťožrúta. Stále boli chránení Harryho štítom. S obdivom pozerali na Harryho súboj proti Voldemortovi, ktorému pomáhala asi desiatka smrťožrútov.
„Kto si?“ vyhŕkol Voldemort, keď súboj na chvíľu prestal. Smrťožrúti ležali všade okolo nich v bezvedomí. Niektorí však stáli, ale boli poznačení únavou.
„TVOJA NOČNÁ MORA!“ zakričal Harry na celý cintorín. Švihol prútikom a priechod za nimi sa zrútil. Po väzení ostali už len trosky. Voldemort bol prekvapený. Prvýkrát mu skazil niekto plány.
„Zomrieš chlapče,“ povedal Voldemort chladným hlasom Harrymu. Harry sa mu postavil tvárou tvár a odvážne odpovedal.
„Ja sa smrti nebojím. Ten kto by sa jej mal báť si ty Tom,“ povedal mu Harry pokojným hlasom. Po celom tele mal rôzne rany, ktoré vznikli behom namáhavého boja.
„Ako sa opovažuješ so mnou takto hovoriť. Ako sa opovažuješ ma tak nazývať?“ zahrmel zlostne Voldemort a poslal na Harryho zase neodpustiteľnú kliatbu. Harry sa jej stihol z posledných síl uhnúť. Nemal už sily na pokračovanie v súboji proti Voldemortovi a jeho garde. Voldemortove ústa sa roztiahli do úsmevu. Vedel, že Harry už ďalej nebude vedieť vzdorovať. Harry sa mu postavil tvárou tvár, tak ako kedysi jeho otec. Nechcel čupieť ako malý chlapec na zemi.
„Pridaj sa ku mne a ušetrím ťa,“ povedal Voldemort a pozrel sa na Harryho. Harry zaregistroval zlatý záblesk za jeho chrbtom. Musel to byť Félix.
„Nikdy nepokľaknem vrahovi k nohám.“
„Konečne priateľu môj,“ povedal riaditeľ hlasom naplneným šťastím.
„Harry poď, pôjdeme,“ povedal mu Aberforth cez štít, ktorý ich ešte stále chránil. Harryho musel podoprieť riaditeľ. Dlho by sa už na nohách neudržal.
„Tak zatiaľ Tom. Dnešný deň ber ako varovanie. Prestaň s tým, čo robíš,“ povedal mu Harry a uškrnul sa na Voldemorta. Ten bol zlosťou nepríčetný. Doslova mu od zlosti vychádzali sliny z úst. Harry prešiel cez štít, ktorý mu neublížil. Len ho jemne „olízali“ plamene.
Chytili sa Félixa a premiestnili sa.